Ír Caoimhín Kelleher si teda pred zápasom Ligy národov nepotriasol ruku s kapitánom Izraela. Vysvetlite, že internet stráca svoju kolektívnu myseľ. Nie som tu, aby som vám hovoril, čo si máte myslieť, ale som tu, aby som vám povedal, čo si myslím. A myslím si, že toto je jeden z tých momentov, kde sa futbal a skutočný život zrážajú spôsobom, ktorý je pre každého nepríjemný.
Why this handshake snub is a bigger deal than you think
Pozrite, podanie rúk pred zápasom je zvyčajne formalita. Prikývneš, zatrasieš, ideš do toho. Ale keď ste kapitán Írska a čelíte Izraelu, deje sa toho oveľa viac. Kelleher nielenže preskočil podanie ruky; urobil vyhlásenie. A vo svete, kde sa futbalistom často hovorí, aby sa držali športu, sa rozhodol radšej držať svojich zásad.
Niektorí ľudia to nazývajú neúctou. Iní to označujú za odvážne. Hovorím tomu pripomenutie, že títo hráči sú ľudia s názormi, nie roboti. A úprimne, ak ste prekvapení, že írsky hráč môže mať silné city k Izraelu, nevenovali ste tomu pozornosť.
The backlash was predictable and a bit lazy
Len čo sa klip stal virálnym, zvyčajní podozriví vyliezli von. Na jednej strane ste ho nazývali hrdinom a na druhej strane klaunom. A potom ste mali skutočne lenivé zábery, ako napríklad ten, ktorý porovnával situáciu s nejakou nejasnou hrozbou od FIFA alebo FAI. To nie je analýza; to je len krik do prázdna.
Čo som považoval za zaujímavejšie, bol pokus urobiť to o rase alebo triede. Niekto vychoval aškenázske elity, čo je zvláštny prepletenec futbalového vlákna. Je to ako keby sa ľudia nemohli len tak baviť o futbale bez toho, aby vtiahli polovičatú lekciu sociológie. Pravdou je, že rozhodnutie Kellehera bolo osobné, politické a pravdepodobne oveľa jemnejšie, ako dokáže zachytiť komentár na Reddite.
What about the handshake rule? Does it even matter?
Technicky je podanie ruky súčasťou predzápasového protokolu. Ale nie je to tak, že by ho za to rozhodca vylúčil. FA mu môže dať pokutu, alebo nie. Väčšia otázka znie: záleží na tom? Tvrdil by som, že áno, pretože nás to núti čeliť skutočnosti, že futbal nie je bublina. Rovnaké konflikty, ktoré rozdeľujú svet, rozdeľujú šatňu.
A buďme úprimní: ak ste izraelským kapitánom, už ste si na to pravdepodobne zvykli. Nie preto, aby som to ospravedlňoval, ale aby som uznal, že títo hráči sú predstaviteľmi národov s komplikovanou históriou. Podanie ruky nič nevyrieši, ale odmietnutie odošle správu.
Where do we draw the line between sport and politics?
Toto je otázka, ktorá nikdy nezmizne. Zakaždým, keď si športovec vezme koleno alebo odmietne nosiť pásku, vedieme rovnakú debatu. Niektorí fanúšikovia chcú svoj futbal čistý, nedotknutý neusporiadaným svetom vonku. Ale to je fantázia. Futbal bol vždy politický, od bojkotov proti apartheidu až po rivalitu medzi Barcelonou a Realom Madrid. Predstierať opak je len úmyselná nevedomosť.
Takže nie, nemyslím si, že by Kelleher mal byť zakázaný alebo oslavovaný. Myslím si, že by mal byť vnímaný ako chlap, ktorý sa rozhodol. A ak sa vám to nepáči, nevadí. Ale nepredstierajte, že ide o posvätnosť podania ruky.
Takže tu to máte. O Kelleherovom ukecaní sa bude ešte chvíľu rozprávať a ľuďom to bude nepríjemné. To je asi dobrá vec. Futbal je najlepší, keď nás núti premýšľať, nielen fandiť. A ak nesúhlasíte, dobre, na to sú komentáre.
